Dušan Paška: "Tancovanie v Česku má väčšiu popularitu, ako na Slovensku."

Dušan Paška, známy tiež ako porotca zo súťaží, je dlhoročným trénerom v trenčianskom tanečnom klube Dukla. S pokojným svedomím môžeme povedať, že patrí medzi legendy tanečného športu na Slovensku. Za jeho pôsobenia vychoval mnoho tanečných majstrov, medzi inými aj aktuálnych Majstrov Slovenska za rok 2016 v štandardných tancoch (Matteo Cicchitti – Simona Brecíková). Dušana Pašku sme oslovili s ponukou na rozhovor pre náš portál Tancujeme.com.

 

 

Pán Paška, v prvom rade ďakujeme, že ste si našli čas pre našich čitateľov. Ako to vyzerá s Vašim programom počas letných mesiacov? Dovolenkujete, trénujete, ste na Slovensku, alebo väčšinou v zahraničí?

Dušan Paška (ďalej len DP): Začiatkom júla som bol spolu s manželkou a vnukom na dovolenke v Kalábrii. Po návrate z dovolenky trénujme 3x do týždňa páry, ktoré dochádzajú za mnou do Trenčína.

Vieme, že chodievate do Talianska, kde pôsobíte aj ako tréner. Váš top pár je tiež v zložení Talian – Slovenka. Uprednostňujete taliansky štýl tancovania? V čom sa líši napr. od ruského? (Pozn.: ide o 2 svetové tanečné veľmoci.)

DP: Áno, trénoval som niekoľko krát i v zahraničí, kde som bol pozvaný ako tréner na tanečné campy. Nepovedal by som, že uprednostňujem niektorý štýl. Myslím si, že moju trénerskú prácu v prvom rade ovplyvnili anglickí tréneri Len Armstrong, Bob Grower, Alan i Hazel Fletcher,  u ktorých trénovali a skúsenosti získavali aj najlepšie talianske či ruské páry, z ktorých následne vyrástli špičkoví taneční tréneri. S viacerými dodnes spolupracujeme - z Talianska je to napr. Fabio Selmi, Michele Bonsignori, Luigi Bodini, Gianni Galperini. Páči sa mi, že talianski tréneri vnášajú do tancovania svoj južanský temperament na rozdiel od ruských trénerov, ktorí zase viac vnášajú klasickú baletnú prípravu.

V aktuálnej sezóne ste po 6 rokoch vyhrali s TK Dukla titul majstrov Slovenska v štandardných tancoch v hlavnej kategórii dospelých. Niekoľko rokov po sebe ste ako klub nikdy nechýbali vo finále MSR, s umiestnením na niektorej z prvých troch priečok. Avšak na titul ste opäť siahli od roku 2010 opäť až teraz. Zmenili ste nejako prípravu, alebo len pár potreboval tanečne dozrieť?

DP: Simona Brecíková sa so svojim pôvodným partnerom Róbertom Pavlíkom, s ktorým získala 3 tituly Majstrov Slovenska, rozišla a v Taliansku si našla nového partnera Mattea Cicchittiho. Bolo treba spoločne sa stancovať, tanečne a psychicky dozrieť, čo nejakú dobu trvalo, ale výsledok sa nakoniec dostavil. Mimo hlavnej kategórie sme však zaznamenali úspech v kategórii do 21 rokov, keď v roku 2015 získali titul Martin Šrámka s Luciou Centárovou. V tom istom roku vyhrali Akademické Majstrovstvá (ŠTT) Martin Šrámka a Alicja Wójcik.

Od roku 1969 ste s Vašou manželkou, pani Evou Paškovou, vedúcimi trenčianskeho klubu. Ako hodnotíte 47 rokov existencie klubu? Čo sa za ten čas v tanečnom športe u nás zmenilo?

DP: Boli silné i slabšie roky. Začínali sme ako klub so 6 pármi. Dnes máme v klube cca 100 členov. Za 47 rokov sme vychovali 33 majstrov a vicemajstrov Slovenska, z ktorých niektorí boli viacnásobnými Majstrami a Vicemajstrami. V minulosti tanečníci začínali ako 16-17 roční, po ukončení základných tanečných kurzov. Trénerský proces v kluboch zabezpečovali učitelia spoločenského tanca s diplomom. Dnes musí podľa nového športového zákona v SZTŠ viesť tréningový proces iba tréner s trénerskou licenciou. V mnohých tanečných pohybových výchovách pôsobia ľudia bez akejkoľvek tanečnej vzdelanosti. Myslím si, že je to na škodu tanečnej kvality.

Na ktoré momenty aktívnej tanečnej, alebo trénerskej kariéry si spomínate najradšej?

DP: Na obdobie nášho profesionálneho tancovania. V tej dobe sa konali veľké medzinárodné súťaže vysielané Československou televíziou, ako bola Veľká cena ČST a Pragokoncertu, kde sme mali možnosť zatancovať si so svetovou špičkou (semifinále 7. miesto). Po 7 rokoch nášho profesionálneho tancovania sme sa rozlúčili s pretekárskou činnosťou na Majstrovstvách sveta v 10 tancoch v kanadskom Montreali, kde sme skončili na 16. mieste.

Kto Vás po tanečnej stránke najviac ovplyvnil, prípadne kto bol Váš tanečný vzor?

DP: Našim vzorom bol náš tréner, vtedajší majster Slovenska, Štefan Fleischer s manželkou. Svetovým vzorom bol Len Armstrong z Londýna, úžasný človek a tréner.

Ste príkladom toho, že tanec je pre mnohých ľudí vášňou na celý život. Kde hľadať každodennú motiváciu a energiu venovať sa mu aj po viacerých rokoch? Nie každý zostáva tancovaniu verný a po nahromadených neúspechoch s tým „sekne“.

DP: Mojim mottom sa stala veta vyslovená olympijskym víťazom v maratóne - Abebem Bikilom:
 „Prehrami sa človek učí víťaziť.“ To sa snažím vštepiť i našim párom, u niektorých sa to darí viac, u iných menej.

V Trenčíne ste vychovali dobrých a neskôr aj mediálne známych tanečníkov. Patria medzi nich Majstri Slovenska: Radoslav Kováčik (Tanec snov TV JOJ), Matej Chren (Let´s Dance TV Markíza), Katarína Štumpfová (Let´s Dance), Michal Soukup, Zuzana Pašková – Soukupová a veľa ďalších. Pomohla Vášmu klubu, alebo tancu všeobecne, účasť bývalých tanečníkov v TV programoch?

DP: Následkom týchto programov sa zvýšil záujem u seniorských tanečných párov. Nie však pri nábore u detí, kde chlapci viac inklinujú k hokeju, či futbalu, čo má v Trenčíne veľké zázemie.

Dnes však tanečné TV programy, na rozdiel od susedného Česka, u nás absentujú. Čím to je? Je u nás menší záujem o podobný typ programov?

DP: To máte pravdu. Keď chceme vidieť tancovanie v televízii, musíme si prepnúť na český program. Bude to aj tým, že tancovanie v Česku má väčšiu popularitu, ako na Slovensku.

Ako hodnotíte vývoj tanečného športu na Slovensku? Myslíte si, že držíme krok s tanečnou špičkou vo svete?

DP: Krok držia len tí najtalentovanejší, ktorí ale musia mať peniaze na to, aby vycestovali na tanečné campy v zahraničí. A následne na WDSF súťaže, poprípade na Majstrovstvá sveta, či Európy, z ktorých získavajú body do svetového rebríčka. Napríklad naši aktuálni Majstri - Simona s Matteom sú v súčasnej dobe na 32. mieste svetového rebríčka z počtu viac ako 2000 párov.

Tanečný šport sa opakovane trápi so zaradením medzi olympijské športy. Hlavným dôvodom je hodnotenie a jeho exaktnosť. Má podľa Vás tanec ako šport budúcnosť na olympiáde?

DP: Je to problém WDSF, ktorý chce byť v budúcnosti na olympiáde. Ja som trochu iného názoru, pretože pre mňa je tanec dodnes viac umením, než športom. Tanec síce potrebuje fyzickú zdatnosť, ale je to pre mňa v prvom rade pocitová a muzikálna záležitosť, ktorá sa nedá zaškatuľkovať.

Za posledné roky ste nezastávali žiadnu významnejšiu funkciu v tanečnom zväze. Predsa len, pri Vašich skúsenostiach a odborných schopnostiach by sme možno očakávali, že sa rozhodnete pôsobiť vo vedúcich štruktúrach SZTŠ. Myslíte si, že by ste mohli byť prínosom pre zväz?

DP: V minulosti som bol pri zrode SZTŠ a dlhé roky som pôsobil ako vedúci súťažného a metodického úseku. V dnešnej dobe sa venujem hlavne trénerskej činnosti, ktorá ma viac napĺňa. V mojom záujme je, aby mladí, bývalí vynikajúci tanečníci, dnes tréneri, pôsobili aj ako funkcionári. Negatívom je, keď sa do funkcií v prezídiu dostanú ľudia, ktorí nerozumejú tanečnej problematike a majú možnosť rozhodovať o tanečnej budúcnosti našich slovenských párov.

Pred časom sme robili rozhovor s prezidentom SZTŠ, s pánom Horáčkom, ktorý sa vyjadril, že slovenský tanec trpí nedostatkom osobností. Myšlienka zaznela v súvislosti s kandidatúrou na post prezidenta SZTŠ. Súhlasíte?

DP: Myslím si, že má pravdu. Málokto z bývalých dobrých tanečníkov sa do funkcionárenia hrnie.

Vy ste neuvažovali nad kandidatúrou?

DP: Nie.

Pár krát sme sa stretli s kritikou na adresu nášho portálu, pretože poukazujeme na nízku účasť tanečníkov na súťažiach, resp. na jej príčiny. Vy ste človek z druhej strany – rozhodca. Ako to teda vnímate Vy?

DP: Áno, členská základňa klesla. Finančná situácia v rodinách, ktoré musia svoje deti sponzorovať (platiť trénerov, súťaže, oblečenie, obuv, venovať svoj osobný voľný čas) odrádza rodičov, aby svoje deti podporovali v tejto činnosti. Je to škoda, pretože takýto prirodzený vzťah medzi chlapcami a dievčatami vidíte v máloktorom športe.

Aké ťažké je odosobniť sa počas procesu hodnotenia na súťaži a neprotežovať svojich zverencov? V súťažnom poriadku SZTŠ je napr. vylúčené hodnotenie tanečníka rozhodcom, ak sú navzájom v rodinnom vzťahu, no často krát môže byť puto tréner (rozhodca) verzus tanečník ešte silnejšie, nemyslíte? To by ale potom nemal kto rozhodovať, keďže rozhodcovia sú zároveň trénermi súťažných párov. 

DP: Je to ťažké. Niekedy sa však stane, že svoj pár hodnotím i horšie, ako ostatní rozhodcovia. Pretože poznám jeho chyby, a keď ich neodstránil, tak ho horšie zarozhodujem. Myslím si, že by bolo ďaleko horšie, ak by rozhodovali neodborníci. Laické rozhodovanie často zvádza k hodnoteniu lacných efektov a nie princípov tancovania.

Prečo ste sa vybrali cestou tanečníka a tanečného trénera, rozhodcu? Vieme o Vás, že sa okrem toho venujete aj cyklistike alebo lyžovaniu.

DP: Mám rád šport ako taký. Za mlada som sa venoval pretekárskemu lyžovaniu i cyklistike. To mi dodnes zostalo. Vždy si nájdem čas napriek môjmu tréningovému zaťaženiu na bicykel v lete a lyže v zime. V súčasnosti sú to moje doplnkové športy, ktoré ma udržujú vo fyzickej kondícii. Tanec však bol a aj je moje najväčšie hobby, ktoré sa stalo i mojim zamestnaním.

 

Ďakujem za rozhovor, prajem všetko dobré!

Peter Jarkovský, Tancujeme.com
foto: facebook TK Dukla


Vyhľadávanie

Kalendár udalostí

Júl 2021
pon uto str štv pia sob ned
01
02
03
04
05
06
07
08
09
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

Najbližšie podujatia

Žiadne nadchádzajúce udalosti na zobrazenie!

Anketa

Ktorý tanec máte najradšej?

Facebook